Čo si dnes uvarím? Či skôr objednám?
Dvojplatnička na intrakú nie je úplne to pravé. Avšak keď nemá človek na výber dajú sa vykúzliť rôzne jedlá. Od párkov, ktoré sa niekedy ani nevarili, ale skôr sa len ohriali v mikrovlnke cez sáčkové špeciality až po nejakú tú ryžu so zeleninou, ako inak z plechovky. Keď bolo najhoršie situáciu istila donáška a pizza.
Verte či nie aj taký antitalent na kuchyňu ako ja sa naučí variť. Nejde síce o nezabudnuteľný gurmánsky zážitok, ale je to v celku jedlé. Samozrejme odkedy bývam na priváte aj kuchárske výtvory sa posunuli o level vyššie. So spolubývajúcou niekedy vypekáme. Hoci nie vždy v tú pravú chvíľu, napríklad keď sme sa mali učiť na skúšky uprednostnili sme recept na vianočné vanilkové rohlíčky.
Akú hodnotu majú peniaze?
Jednou zo slabších stránok života študenta je, že ešte nie je samostatne zárobkovo činný. Áno, je možné si prilepšiť nejakou tou brigádou, ale poväčšine sme stále závislí na rodičoch. Okrem hospodárenia s peniazmi som sa naučila viac si vážiť hodnotu peňazí. Predsa keď si človek ide po výplatu po tom ako si odmakal niekoľko náročných hodín v práci, dvakrát si premyslí, na čo zárobok minie.
Ísť či neísť na prednášku ? To je otázka ..
Odkedy študujem na vysokej, nemám veľmi prehľad o tom čo je za deň. Jednak človek nečaká až na piatok, aby si mohol vyhodiť z kopýtka, keďže najväčšie párty sú utorky a stredy, ale na vysokej ste vlastným pánom času. Okrem toho, že si do určitej miery upravujem rozvrh, je len na mne či na danú prednášku pôjdem alebo nie. Pretože niekedy sa dá čas využiť aj efektívnejšie. Či už brigádou, prácou na projektoch a seminárkach alebo len dospávaním náročnej noci. Výnimku ovšem tvoria prednášky, na ktorých je účasť povinná a tam si to človek proste odsedí.
Spontánna akcia = najlepšia akcia
Sedím si v pyžamku u spolubývajúcej, popíjam čajík a debatím s chalanmi. Prišli na návštevu resp. večer začínajú slušne na byte a pokračovať chcú v podniku na párty našej fakulty. Ako tak kecáme začínajú ma prehovárať, aby som sa k nim pridala. Najprv sa nenechám a hovorím im, že už som zrelá akurát tak na posteľ. Zrazu však započujem vetu:„ Najlepšie sú predsa spontánne akcie, tak poď s nami..“ A v tom mi to cvaklo. Keď nie teraz tak kedy potom? A tak som sa ocitla na žúrke. Za večer sme stihli vystriedať dva podniky, bez prestávky tancovať niekoľko hodín a vrátiť sa domov nad ránom, keď podaktorí ľudia išli už do práce. Jednoducho legendárny večer. Výška ma naučila aj to, užívať si každý jeden okamih. Viac si totiž uvedomujem, že presne tá istá chvíľa sa už nikdy nezopakuje.
Nespočetné množstvo fotiek, zážitkov, nových priatelstiev, objavených miest a hlavne nezabudnuteľných spomienok. Výška nie je len o titule, ale práve o tom študentskom živote.